Dňa 13.09.2025 sa v obci Úbrež uskutočnila akcia Konvoj nádeje, ktorá je súčasťou misie Apoštolskej cirkvi. Podujatie prilákalo približne 200 – 300 ľudí vrátane detí, ktorí spoločne zažili deň plný radosti, povzbudenia a Božej prítomnosti.
Priznám sa,že to bola moja prvá akcia, kde som slúžil jedine rómom. Mal som trocha obavy. Predsa len rómska mentalita je iná. Keď ma pozývali do rôzných miest a obcí vyrábať balóny, tak väčšina to bola pre deti a ľudí majoritnej skupiny. S rómskou misiou a prácou medzi rómami som nemal absolutne žiadne skúsenosti. Spomenul som si hlavne na moju prácu v Nemocnici v Michalovciach, kde sme často navštevovali rómsku osadu Angy mlyn. Bol tam niekedy totálny chaos.
Ako sanitár som častokrát musel zachovať chladnú hlavu,aby som nevybuchol. Keď som prichádzal do Úbreža zastal som autom pred dedinou a modlil sa, aby na akcii boli tri veci. Disciplína, autorita Boha a samozrejme láska.
Keď som sa stretol na začiatku s našim pastorom Štefanom Handzokom bol som rád,že tu je niekto koho poznám. Som rád, že s nášho zboru som videl veľa, hlavne mladých, ktorí pomáhali pri akcii. Klobúk dole. Škoda len, že konvoj nádeje nakoniec nebol v takom rozsahu, ako sme si možno priali. Zámer bol, aby každá rodina dostala potravinový balíček, deti mali mať skákací hrad atď.
Žial veľa vecí sa neuskutočnili, kvôli financiám. Verím, že na budúci rok to bude iné a podarí sa nám vyzberať viac peňazí pre dobrú vec. Viem, že mnohi ľudia najmä na východe Slovenska majú proti rómom rôzne predsudky. Myslím si však,že práve Boh môže zmeniť rómsku populáciu na nepoznanie. Verím, že sa to stane.
Poďme však na začiatok
Na moje veľke prekvapenie som zažil s rómskými deťmi úžasné podujatie. Deti boli disciplinované až na pár výnimiek, ale nebolo to nič strašné. Chcem sa poďakovať hlavne dobrovoľnikom ktorí mi pomáhali. Samkovi, Laure, Palovi, Viena a dalšim, bez ktorých by som to fakt nezvládol. Prekvapilo ma aj, že okrem balónov deti zaujali aj hlavolamy. Bolo úžasné vidieť, ako rómske deti zapájajú rozum a vlastnú kreativitu. Toto som nevidel už dávno.
Podujatie sa začalo chválami a príhovorom. Na pódiu sa vystriedali rôzny kazatelia zo Slovenska, ale aj zahraničia. Napr.pastor AC rómskeho zboru Miško Tolvaj, pastor AC Michalovce Štefan Handzok, Lukáš Bužo z F6 atď. Myslím si, že rómske etnikum potrebuje počuť živé slovo, ktoré mení ich životy. Kedže som sa venoval deťom, nemal som nejak čas sledovať priebeh, ako to vlastne dopadlo. Verím však, že slovo, svedectvá a chvály padli na úrodnú pôdu. To ukáže až čas. V romskom zbore v Michalovciach oproti hotelu Družba sa každú nedeľu schádza cca 100 rómov na bohoslužby. Verím, že toto spoločenstvo bude aj naďalej rásť aj vďaka týmto akciám.
V Úbreži som totiž videl aj extrémnu chudobu, čo sa týka socialných vecí. Nebudem teraz hľadať príčiny a následky, ale myslím si, že práve Boh môže týmto ľuďom zmeniť myslenie. Keď som pred 20 rokmi bol s jedným misionárom z Indie v jednej rómskej osade, povedal mi zaujímavú vec. Ak rómovia nezmenia myslenie, možte im rozdať aj celý majetok a nič z toho nebude mať zmysel, bez zmeny myslenia.
Je to skutočne tak. Ak rómovia otvoria srdce pre Boha, Boh zmení ich myslenie. Na konci akcie som sa rozprával s mnohými deťmi. Zaujal ma ich záujem aj schopnosť počuvať, keď im hovoríme o Bohu. V mnohých som videl veľký potenciál, ale možno aj obavy. Niektorí prišli napr.iba s babkami a dedkami bez rodičov, ktorí su neveriaci. Ich rodičia žijú starý život bez Boha. Verím však, že sa to zmení.
Celkovo hodnotím akciu, ako výbornú a v dnešnej dobe o to potrebnú. Keď sme skončili, tak niektoré deti mi pomáhali upratať stôl a pomohli mi ho dať do auta. Mali okolo 10-12 rokov. Mal som slzy v očiach, keď ma nakoniec objalo malé dievčatko s poznámkou“Nech vás Pán žehná ujo Peťo“ Nuž z úst tohoto malého stvorenia to bolo, ako blesk, ktorý ma zasiahol priamo do srdca.
Síce som prišiel domov unavený, ale s modlitbou, aby z týchto detí vyrástli Božie deti. Chcem sa ešte raz poďakovať všetkým dobrovoľníkom, kuchárom, pastorom atď. bez ktorých by sa táto akcia neuskutočnila. Najväčšia vďaka však patrí Bohu,ktorý miluje každého človeka. Amen.
Peter Valo AC MICHALOVCE